Skip to content

poznamkyele.md

Latest commit

 

History

History
226 lines (209 loc) · 13.9 KB

poznamkyele.md

File metadata and controls

226 lines (209 loc) · 13.9 KB

r Ucinky elektrtickeho prudu na ludsky organizmus [-] Uraz => ak ludksym telom prechadza elektricky prud vacsi ako bezpecny, sposobuje fiziologicke zmeny v ludskom organizme => zavisi na case a velkosti ele. prudu. [-] Bezpecny prud = (jednsomerny prud) - 25 mA, = (striedavy prud) /\ 10 mA.
[-] Smrtelny prud = (jednsomerny aj strediavy) - /\ 100 mA. [?] Uraz moze nastat ak => 1. Dotyk zo zivou castou {Ziva cast je za normalnych podmienok pod napatim}. 2. Pri dotyku z nezivou castou, na ktoru sa dostalo napatie pri poruche. {Neziva case je za normalnych podmienok nie je pod napatim}. [!] Nasledky urazu => 1. Ohrozujuce bez prostredne zivot cloveka (Zastava srdca a dychania, strata vedomia, porucha krvneho obehu). 2. Bez prostredne neohruzuju zivot cloveka (Krce, popaleniny, rozklad buniek).

Odpor ludskeho tela

  • Sucha pokozka = 5k� ohmov.
  • Mokra pokozka = 2k� ohmov. [-] Cinitele ktore ovplyvnuju odpor cloveka => - stav organizmu, - vek, - stav pokozky, - vonkajsie/vnutorne prostriedie.

Priestory medzi zemou a vodicom :

Priestory Streidave napatie Jednosmerne napatie
Bezpecne do 50 V do 100 V
Nebezpecne do 24 V do 60 V
Zv. nebez. do 12 V do 24 V

Prva pomoc pri uraze el. prudu

  1. Vyslobodit doticneho z el. obvodu => vypnutim el.prudu pomocou vypinaca alebo vyskrutkovat poistku, vysekat kabel z skerou/kliestami z izolovanymi ruckami, => osetrit silno krvacajuce miesta a privolat lekara. => Pulz a dychanie, ak nie 30:2

Hasenie poziaru el. zariadeni

  • do 400 voltov: [-] Prasok, [-] Oxid uhlicity, [-] Freon, [-] Penou alebo vodou (100% isty ze zariadenie je vypnute a nieje pod napatim.
  • do 1000 voltov: [-] Prasok, [-] Oxid uhlicity.
  • do 10000 voltov: [-] Oxid uhlicity.

Elektricka Praca

  • Oznacenie *W
  • Jednotka J = Joule [-] El. praca je mierou premey el. energie na ine druhy energie. [-] Vykonava sa ak presuvame naboj Q medzi dvoma miestami, medzi ktorymi je napatie. [?] W = Q x U , W = U x I x t (C) (J) (V) (A) (s)

Priklad

| U = 24 V | Q = 2 C | | I = 2.1 A | U = 1200 V |

t = 0.41 h (25 min) W= ? J
W = ? J W = Q x U
W = U x I x t W = 2 x 1200
W = 24 x 2.1 x 0.41 W = 2400 J
W = 20.6 Wh W = 24 kJ
1 Wh = 3600 J W = 2400 x 3600
W = 20.6 x 3600 W = 8�640�000 Wh
W = 74160 J W = 864 kWh

Elektricky Vykon

  • Oznacenie *P
  • Jednotka W = Watt [-] El. vykon je praca vykonana za urcity cas [?] P = W / t (W) (J) (s) [-] El. vykon pri stalom jednosmernom prude v obvode sa rovna sucinu prudu prechadzajuceho vodicom a napatia medzi koncami vodica. [?] 1 W je vykon pri ktorom sa rovnomerne vykona praca 1 J za 1 s. Meriame ho wattmetrom alebo multimetrom. [?!] P (1W) = W (1J) / t (1s) [-] Udaj o vykone najdeme na rezistoroch, uvadza sa nim stratovy vykon, ktory sa v rezistor moze zmenit na teplo. [-] Dlhodobe prekrocenie stavoveho vykonu vedie k zniceniu rezistora.

Rezistory

[-] Patri medzi pasivne prvky el. obvodu. [-] Zakladna vlastnostou je jeho odpor = Fyz. vlastnost , tora je dana stukturou materialu a jeho rozmermi. [-] Ich zakladnou funkciou je klast odpor pretekajucemu prudu. Cim vacsi odpor tym prud mensi. [?] Pouzivaju sa na obmedzenie prudu a napatia, pripadne na ich regulaciu.

Charakteristike vlastnosti:

[-] Menovita hodnota: | pismenovy kod | farebny kod | | ------------- | ----------- | | - 1k2 = 1200 Ohmov | 4 kruzkovy | | - 0.1 M = 0.1 MOhmu | 5 kruzkovy |

[-] Skutocna hodnota: je hodnota odporu zistena meranim ktora sa moze lisit od danej menovitej hodnoty pomocou danej toleracie od vyrobcu. [-] Elektricka pevnost: urcuje maximalne napatie na ktore moze byt rezistor napojeny abi sa neposkodil a sucasne nezmenil menovitu hodnotu. [-] Menovita zatazitelnost (Stratovy vykon): hodnota vykonu vo wattoch, ktoru udava vyrobca, aky maximalny prud moze pretekat rezistorom bez toho aby sa rezistor neposkodil. [?] P = R x I^2 I = ^2 P/R (1/150) = I = 0.0816 A [-*] Teplotny sucinitel: vyjadruje zmenu hodnoty odpuru vplyvom teploty, pri zvyseni teplotu sa moze menit aj odpor rezistora.

Delenie rezistorou

  • Linearne Rezistory: Su to rezistory pri ktorych hodnota zostava konstantna aj ked sa menia hodnoty v obvode.
  • Nelinearne Rezistory: Su to rezistory ktore sa na zakladne hodnout v obvode menia (Svetlo,teplo,napatie).
    • Thermistor: Jeho odpor sa zavysle meni od teploty. Rozdelenie: | Kladny teplotny sucinitel | Zaporny teplotny sucitinel | | ------------------------- | -------------------------- | | Oznacenie: PTC | Oznacenie: NTC | | Hodnota odporu rastie od teploty | Hodnota klesa od teploty |
    • Fotorezistor: Hodnota odporu zavisy od osvetlenia, cim viac svetla tym hodnota odporu klesa.
    • Varistor: Hodnota odporu sa meni od zavislosti velkosti napatia.

P�jkovanie

  • Rozdelenie
    • M�kk� na sp�jkovacie body kde nie je spoj machanicky nam�han� a nen� vystaven� vzsok�m teplot�m. Vyzna�uje sa st�limy a dobr�mi el. vlastnostami.
    • Tvrd� nad 450C
  • Sp�jkova�ki
    • Pi�to�ov� (transformatorov�) = hrot sa r�chlo zahreje. Mal� mno�stvo sp�jky bez toho aby sa to prep�lilo. S� ve�mi hrub�.
    • Mikro = s� v�ade (odporov�)
  • Pr�prava p�jkovania = hrot mus� by� o�isten�
  • Sp�jka kovov� materi�l (c�n a olovo)
  • Tavidla halvn� �loha je odstr�nit oxidov� povlak z povrchu oxidov�ch �ast� tavidlo musi mat v priemere nizsiu teplotu tavenia nez o 100C ako spajka aby sa spajkovane plochy ocistili skor nez sa spajka roztavy. Kolofonia je najcastejsie tavidlo, ked ochladne tak vznikne skrupinka

Priprava spajkovanych casti pred spajkovanim

- Spajkovane plochy su tie casti materialu, ktore sa pri spajkovani netavia

Spajanie do dosky plosnych spojov (DPS)

- Suciastky sa zapajaju od najjednoduchsich (pasivnych) po zlozite (aktivne), smerom hore. 3-4s sa spajkuje

Dioda

anoda + kathoda - material> kremikove / germaniove vyhotovenie> hrotova, plosna, dioda s privarenym zlatym hrotom pouzitie> usmernovacia, stabilizacna (zemerova), tunelova, kapacitna (varikap) oznacenia> A=dioda vseobecne B=kapacitna E=tunelova P=photodiody/phototransistory R=viacvrstvove diody Z=zemerova Y=usmernovacia Zemerova= zaverny smer po zvyseny napatia k nedeskruktivnemu prierezu (skoro neznicitelna), na stabilizaciu napatia, po prekroceni sa zaverny prud rychlo zvacsuje, ale napatie privedene na diodu cez ochranny rezistor sa meni malo

Polovodi�e

  • Germani�m �tr�ktura do kry�t�u (pravidelne usporiadan�), spr�va sa ako izolant
  • Fyzikalna podstata cinnosti polovodicovych obvodovoych suciastok
  • Charakteristicky znak: velka zavislot merneho odporu od cistoty latky
  • Z rastucov teplotov stupa a podstatne zavisi od pritomnosti cudzich prvkov v kristalovej mriezke polovodica.
  • Polovodice: Diody, tranzistory, integrovane obvody

Vlastny

  • atomy GE a kremika su 4 mocne, pravidelne usporiadane v kristalovej mriezke, kazdy atom susedi z 4 dalsimi atomamy
  • Dvojica susediacich atomov ma vzdy 2 spolocne atomy
  • Pri nizkej teplote velkej mriezky nie su volne elektorny, a kristal cisteho germania a kremika sa sprava ako izolant

Nevlastne

  • V tychto polovodicoch sa cast atomov kristqalovej mriezky vlastneho polovodica nahradza atomamamy primesi

Donor (Patmocne) - darca volnych elektronov - Arzen (As)

Akceptory (Trojmocne) - prijemnca volnych elektronov - Indium (In)

  • Germanium z primesou patmocneho prvku, ma 5 valecnych elektronov, prevladajuce nositele su zaprone nabyte, takyto nevlastny ma elektronovu vodisvost a nazyvame ho polovodic N.
  • Germanium z primesou trojmocneho prvku, vznika v kristalovej mriezke jednu neobsadenu vazbu do ktorej moze prejst iny volny elektron, je nositel kladneho ele. naboja, volame ho polovodic P.
  • Usmernovacia dioda usmernuje striedavy na jednosmerny

Tranzistory

  • Maju 2 priechody PN
  • Stavy bipolarnych tranzistorov - 1. PNP 2. NPN
  • Druhy tranzistorov : 1. bipolarne > obidve polarity 2. unipolarne > riadene ele. polom
  • Struktura tranzistora sklada z 3 oblasti typu PN ktore mozu byt usporiadane v poradi PNP a NPN
  • Tranzistor zhotovime tak ze na protilahle strany dosticky vodica N nanesieme proti sebe malemnozstvo trojmocneho prvku.
  • Po jeho roztopeni a zliati z materialom zakladnej dosticky vytvoria oblasti z vodivostou P a an rozhrani vzniknu 2 PN priechody.
  • Zamenou materialou vznikne tranzistor NPN>
  • PN priechod na strane kolektora je rozmerovo vacsi, lebo na strane kolektora sa pracuje s vacsimi vykonmi

Kondez�tor

- zvitkov� m� polaritu, dlh�ia plus
- keramick� m� rovnako dlh� no�i�ky
- Je dvojp�lov� reaktan�n� s��iastka, ktor� realizuje elektrick� veli�inu - kapacitu, �o je schopnos� akumulova� ele. n�boj

Princ�p fungovania kondez�toru

- sklad� sa z dvoch vodiv�ch dosiek odelen�ch dielektrikom (izolant)
- na ka�d� z dosiek sa priv�dzaj� el. n�boje opa�nej polarity, ktor� sa navz�jom pri�ahuj� el. silou
- dielektrikum medzi doskami nedovol� aby sa �astice z n�bojom dostali do kontaktu a t�m do�lo k vybitiu ele. n�boja

Z�kladn� vlastnosti

- kapacita - mno�stvo n�boje ktor� je schopn� kondez�tor nahromadi� pri hromadnom nap�t�
- reaktancia - kondez�tor trvale jednosmern� pr�d nevedie / neprep��ta, kladie mu nekone�n� odpor. Striedav�mu pr�du kladie kone�n� / kvalitat�vne in� odpor
- nap�tie - rovnak� ako je aj na zdroji

Typy:

1. Elektrolitick� - medzi dve hlinikov� f�lie (elektrod�dy) je odlo�en� pijav� materi�l (Papier) napusten� elektrolitom. Celok je zrolovan� a je vlo�en� do valcov�ho hlinikov�ho p�zdra z dvoma v�vodmi, nespr�vne zapojenie polarity po�kod� s��iastku
2. Keramick� - tenk� pl�t kermaick�ho dielektrika je potiahnut� z dvoch str�n kovovou vrstvou, celok je zapojen� kontaktov je zaliati to izola�nej hmoty, nemaj� ur�en� polaritu
3. Tantalov�
4. F�lov�
5. Premenliv�

Zosil�ova�e

Sp�tn� v�zba

  • D�le�it� vlastnos� sp�tnej v�zby - ��m m� zosil�ova� v俿ie zosilnenie �o znamen�, �e tranzistorov� bloky maj� ve�k� rozkmit nap�tia, pohybuj� sa ich pracovn� body nie po priamke ale po krivke. Ka�d� pohyb pracovn�ho bodu je nechcen�, preto pri n�vrhu zosil�ova�a sa sna��me rozdeli� nap�tov� zosilnenie na viac zosil�ovac�ch blokov a zn��i� celkov� zosilnenie. -> Pou�itie viac tranzistorov, a t�m st�pa aj zlo�itos� zapojenia.
  • EXTRA JEDNODUCH� ZOSIL�OVA� = nem��e dosiahnu� excelentn�ch vlastnost�, preto kvalitn� koncov� zosil�ova�e obsahuj� aj 70 tranzistorov na jeden kan�l.

Rozdelenie:

1. Pod�a typu:
    a. Kladn�
    b. Z�porn�
2. Pod�a frekvencie:
    a. Frekven�ne nez�visl�
    b. Frekven�ne z�visl�
3. Pod�a obvodovej veli�iny:
    a. Nap�ov�
    b. Pr�dov�
4. Pod�a zapojenia:
    a. S�riov�:
        Nap�ov�
        Pr�dov�
    b. Parareln�:
        Nap�ov�
        Pr�dov�
5. Pod�a pou�it�ho prvku:
    a. Kapacitn�: Kondez�tor (Capacitor - Kapacita)
    b. Induk�n�: Cievka (Ele.mag. indukcia)
    c. Odporov�: Rezistor (Odpor)
6. Pod�a p�sobenia: 
    a. Priama (100% v�konu)
    b. Nepriama (nen� na 100%)
  • V koncovom zosil�ova�i sa vyu��va Priama, Z�porn�, Frekven�ne z�visl� a Pararelne nap�ov�

Koncov� stupe�

  • Jeho �lohou je zosilni� sign�l pr�dovo.
  • V�eobecne je tvoren� bipol�rnymi & unipol�rnimi tranzistormi.
  • Komplement�rne: S� tvoren� dvoma tranzistormi = NPN + PNP. -> �ASTO POU��VAN�
  • Quasikomplement�rne: Tvoren� dvoma tranzistormi rovnak�ho typu = 2 NPN alebo 2 PNP (�astej�ie). -> U� NIE TAK� �AST�

Satur�cia

  • Nekone�n� zosilnenie neznamen�, �e na v�stupe je nekone�no ale znamen� to, �e viac ako pod minimum alebo nad maximum v�stup �s� nem��e, ke� sa dosiahne minimum alebo maximum hovor�me, �e zosil�ova� je saturovan� -> sign�l sa orez�va.
  • V�aka nej m��eme opera�n� zosil�ova� zapoji� ako Kompar�tor ==> obvod pomocou ktor�ho m��eme indikova� �asov� okamih, v ktorom ur�it� sign�l nadonudne ur�it� stanoven� nap�ov� hladinu.

�asovac NE 555

  • Je to integrovan� obvod, ktor� sa naj�astej�ie pou��va ako �asovac
  • Obvod je vysoko univerz�lny, a okrem �asovania je ho mo�ne pou�i� na generovanie zvuku, meranie kmito�tov, blikania a podobne.
  • Ozna�ie NE 556 => 2x NE 555
  • Obvod sa sklad� z jedn�ho klopn�ho obvodu, ktor� je na v�stupe a dvoch kompar�torov, klopn� obvod = je to ele. obvod, ktor� m��e nadob�da� dva odli�n� nap�ov� stavy, v zmene jedn�ho stavu do druh�ho doch�dza skokovo.
  • GND = Ground = uzemnenie
  • TRIG = Trigger = sp���anie
  • OUT = Output = výstup
  • RESET = Reset = vynulovanie toho predch�dzaj�ceho stavu
  • CTRL = Control = riadenie napätia
  • THR = Threshold = prah, minimálne napätie potrebné na funkčnosť
  • DIS = Discharge = vybýjanie
  • Vcc = kladné napätie, 4,5V ~ 15V